ja

Zbadal som raz na jednom festivale chlapca počernejšej pleti niekoľko metrov odo mňa. Bol z arménskeho folklórneho súboru, ale vyzeral úplne ako cigáň(róm). Čo ma však šokovalo bolo, že úplne prvé ,na čo som pomyslel bolo, či mám peňaženku.V zlomku sekundy som si uvedomil, že som mal na sebe kroj, kde na peňaženku ani miesto nie je a že mi ani nemohol nič zobrať(veď bol odo mňa viac ako šesť metrov). Vtedy som si uvedomil , že nech sa akokoľvek snažím byť tolerantný voči ostatným, predsudky sú jednoducho vo mne a ja s tým nemôžem nič robiť. Tak som tam stál ešte hodnú chvíľu a premýšľal som. Myslím, že keždý má v sebe predsudky, ktoré si počas života vytvoril(hoc aj nechcene), aby si mohol ľudí už po niekoľkých vyslovených vetách, a dokonca často už aj z jediného pohľadu zaradiť do určitej skupiny ľudí. Takto je svet pre nás omnoho jednoduchší, ako keby sme mali každého spoznávať úplne od začiatku bez akýchkoľvek domnienok o jeho povahe a názoroch. Samozrejme takýto svet je aj nespravodlivejší.